Začiatky kariéry tohto martinského rodáka siahajú do 80-tych rokov minulého storočia, keď dostal do daru prvé slúchadlá. Skutočný zvrat však prišiel až s jeho nástupom do Rádia Rebeca, kde pripravoval hudobnú dramaturgiu sobotňajšieho vysielania. Od ranných hard-rock sessions ho neodradili ani stovky negatívnych ohlasov, a tak sa už vo veku necelých 17 rokov stal nepochopeným umelcom, na čo je dodnes patrične hrdý.

S príchodom do hlavného mesta došlo k jeho hudobnému znovuzrodeniu. Pod vplyvom (prvej návštevy U.clubu) sa vrhá do víru elektronickej kultúry. Obdivne hľadí na pánov za gramcami, zopodiaľ skúma ich umelecký kumšt. Zadovažuje si smiešny prístroj na mixovanie empétrojek stiahnutých z internetu, vďaka ktorému mu prischýna umelecké meno Bororo al Aparato. Absolvuje niekoľko úspešných verejných vystúpení, s nadhľadom vníma vznik vlastného fanklubu. Hudobní kritici ho v odborných publikáciách označujú termínom „kolotočár“ a s opovrhnutím ho pokladajú za historicky najväčšieho zhovaďovateľa rokmi budovanej krehkej aureoly dídžejskej bohorovnosti. Potom, čo na vlastnej klubovej akcii SHUT UP AND DANCE dochádza k totálnemu výpadku jeho bakelitového prístroja, rozhodne sa na ďalšie dídžejské aktivity navždy zanevrieť.

Ako Fénix z popola však vstáva potom, čo prevratný impulz do jeho umeleckej kariéry prináša objavenie nového umeleckého pseudonymu CHUCK BORRIS. Už len kvôli tomu, aby sa toto meno mohlo zapísať do programu bratislavských klubov a pobaviť tak širokú verejnosť, rozhodne sa preinštalovať svoj počítač a natiahnuť nové drivery, vďaka čomu mašinka znova fičí.

Jeho vystúpenia sa ťažko prirovnávajú k čomukoľvek, čo má niečo spoločné s produkciou tých skutočných dídžejov. Nikdy sa za neho nepovažoval a ani nepovažuje. Má však rád zábavu a dokáže ňou úspešne nakaziť všetkých, ktorí sami seba neberú príliš vážne. CHUCK BORRIS ťa kopne rukou. Treba skúsiť.